Všetko je to o HLAVE ...OBAVY,STRACH,STRES A ZDRAVIE

Naše myšlienky sú to, čím sa neustále zamestnávame. Podstatnú časť tvoria myšlienky, ktoré súvisia z OBAVAMI a väčšina z nich, ak ich neustriehneme prechádza do STRACHU. /"Ak to nezvládnem môžem prísť o všetko...ak nezarobím dosť, nebudem mať na zaplatenie účtov...keď sa nebudem snažiť, šéf ma nahradí ...keď odmietnem, nemám šancu na povýšenie...ak to nedokážem, nebudú ma brať ako úspešného...ak poviem pravdu, môže sa mi to vypomstiť...atď"/ Väčšina z nich je síce neopodstatnená a nikdy sa ani nestanú no strach nám nedovolí zastaviť.

Zároveň ešte vďaka tomu, že žijeme v príliš hektickej dobe, kde z rôznych dôvodov je človek schopný na seba vyvíjať neustále TLAK. Prepíname svoje telo až NA DORAZ. /"musím ešte zvládnuť toto...potrebujem ešte urobiť tamto...nestíham, ale očakávajú to odo mňa...už nevládzem ale potrebujem"...a doplňte si tam čo chcete./

To nás oberá o veľké množstvo energie. A baterky dobíjame len tým, že jediný oddych ktorý si doprajeme, je pár hodín spánku. No vlastne si ho ani neužijeme, pretože čím viac sme unavení a vystresovaní, tým viac náš mozog pracuje s obavami a tak sa oberáme o ďalšiu energiu a potom aj keď by sme chceli spať už nedokážeme...LEBO...

Toto je moment kedy treba zastaviť. Tu však príde opäť obava ČO AK a práve naopak pridávame ešte viac...a tak sme v jednom kole bez zastavenia ...síce tvrdíme, že nevládzeme ale to len preto, aby sme sa uistili, že ešte vládzeme.

Potom príde prvé upozornenie v podobe BUDÍČKA - u každého sa prejavuje inak. Vždy však zasiahne najslabšie miesto na našom tele. Či už je to len zvýšená teplota, alebo žalúdočné nevoľnosti či bolesti hlavy... Nemáme čas to riešiť. Po ceste sa zastavíme v lekárni, kúpime si niečo na rýchle riešenie a pokračujeme ďalej. A to, čo nám naše telo signalizuje často viac krát za sebou totálne ignorujeme.

Neskôr už telo dá jasnejší signál v podobe BUDÍKA - a už to je väčší problém, opäť u každého sa prejavuje inak. Väčšina však súvisí so zápalom...doplniť si môžete podľa potreby.

Nás ale nič nezastaví. Žijeme v storočí, kde na všetko sú riešenia. Riešiť príčinu by bolo síce vhodnejšie - jednoducho vypnúť, oddych a tiež zamyslenia sa nad tým ako veci robiť inak ako na úkor svojho zdravia. Pretože fakt je, že aj tu platí že žijeme v 21. storočí a na všetko sú riešenia.

No žijeme rak rýchlo, že na to predsa NEMÁME ČAS. A tak svoje telo zotročujeme aj naďalej a jednoducho vyriešime dôsledok - teda to, čo sa prejaví ako prekážka - naša choroba. Nahodíme antibiotiká a dáme 24 hodín spánku a šup späť do života. A tak po viacerých opakovaniach sa z našich zápalov stanú chronické zdravotné problémy...

A ak nás ani toto nezastaví príde upozornenie v podobe ZVONA to čomu sa dnes hovorí civilizačné choroby /od vyhorenia a depresie, cez infarkt... končiac až rôznymi druhmi nádorov./

Spočiatku sa snažíme skĺbiť všetko to čo "musíme" aj pobehovaním z ordinácie do ordinácie a ak odmietame pochopiť, že naozaj treba spomaliť a zastaviť sa, tak to naše telo urobí za nás. A to už je STOP.

Časť ľudí si potom uvedomí, že to prepískli - zastavia sa a nájdu si cestu, menej nebezpečnú a viac hodnotnú. Poupratujú si v sebe, dajú do poriadku svoje telo a o jednej veci sú presvedčení, že by už nikdy takto nezodpovedne nekonali. No a ten zostatok je naštvaný, pretože ešte aj osud - teda ich vlastné telo im bráni v tom "čo musia"...a pokračujú AŽ KÝM TO JE MOŽNÉ ...

Tento článok nemá za cieľ na nikoho útočiť, ani nikoho kritizovať. Dokonca ani nikoho zastrašovať. Je určený na zamyslenie. Možno ako odpoveď pre tých, ktorý skutočne takto žijú a nevedia, čo sa s nimi deje. Presne tak som žila aj ja. Nebola som prvá a ani posledná. To čo v tých vetách je zahrnuté je skôr dobre mienená rada z vlastných a nie len vlastných skúseností. 

Dada